Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
MýtnaHľadať
 
 

história obce

PRVOPOČIATKY OBCE MÝTNA A VÝVOJ JEJ NÁZVU:

 

           História osídlenia obce Mýtna sa už začala v predhistorickej dobe – predpoklad je, že tu ľudia žili už v mladšej dobe bronzovej, skoro pred 3 tisíc rokmi. V 7. a 8. storočí tu sídlili Avari a neskôr Slovania. Obec pochádza zo 14 storočia, z roku 1393. V listinách sa vyskytuje pod názvom Wamuslehutaya  tj. Mýtna lehota, v roku 1467 Wamosfalva a v roku 1773 už existovala pod terajším menom, avšak s mäkkým i ( Mitna). Podľa tradície, ktorá hovorí, že od roku 1423, kým na území obce ešte neexistovalo viac domov, a bol tam len jeden mýtny dom, kde od kupcov vyberali mýto za používanie cesty tiahnúcej sa údolím od Zvolena, ktoré údajne vyberali páni z Divína, sa volá obec Mýtnou.
         V roku 1467 už patrila pod Divínsky hrad. Postupné osídľovanie v doline Krivánskeho potoka až po Mýtnu išlo v smere od severu a severo-západu a bolo ukončené kopaničiarskou kolonizáciou v 19. až 20. storočí.
Organizovaná kolonizácia obce Mýtna je doložená v druhej polovici 14. storočia na území Divínskeho hradného panstva. 
   divin hrad.jpg Divínsky hrad

VÝVOJ OBCE OD 15. DO 20. STOROČIA:

 

         V 70-tych rokoch 15. storočia sa vlastníkom Divínskeho hradného panstva stal Ján Nádaždy Ongor. Keďže jeho dcéra umrela bezdetná, divínske panstvo pripadlo späť kráľovi Ferdinandovi I., ktorý ho v roku 1535 daroval ostrihomskému biskupovi Pavlovi Váradymu. Ten sa ho však a teda ani obce Mýtna neujal. V roku 1548 bol zemepánom tejto oblasti Žigmund Balassa.
V 2. polovici 16. storočia obec Mýtna patrila do pohraničného pásma osmansko-tureckých vojsk. Turci obsadili hrad Divín v roku 1575 a ovládali ho do roku 1593. V roku 1679 pripadlo Divínske hradné panstvo cisárovi Leopoldovi (po odobratí lúpežnému rytierovi Imrichovi III. Balassovi). Od roku 1686 pripadlo panstvo Divín rodine Zichyovcov a s ním i obec Mýtna.
          Prvé známe údaje o počte obyvateľov obce Mýtna pochádzajú z roku 1715, kedy mala obec 100 obyvateľov a 10 domov. 9 rodín bolo slovenskej národnosti a 1 rodina bola maďarskej národnosti. V roku 1720 tu žilo 11 slovenských rodín a 3 maďarské poddanské rodiny. V roku 1770 bola obec ešte stále vlastníctvom panstva Zichyovcov. V tomto období sa obec rozrastala a jej centrálnu časť tvorilo námestie, ktoré malo pôdorys rovnostranného trojuholníka.
       Obyvatelia sa živili dobytkárstvom, ovčiarstvom a roľníctvom. V 17. storočí tu pracoval mlyn a píla a v 18. storočí obecný pivovar. Notársky úrad s pôsobnosťou pre Mýtnu bol v Lovinobani. V tomto období v obci existovala aj pošta. V roku 1828 mala obce 102 domov a 797 obyvateľov. V roku 1857 bola zriadená prvá cirkevná škola. Od roku 1871 je zriadená v obci železničná zastávka a neskorobaroková zvonica postavená v 19. storočí.
     Začiatkom 20. storočia sa aj na území Mýtnej prejavil vplyv maďarizácie. Z dospelého oby­vateľstva vedelo čítať a písať asi 58%. Vzrástol aj počet obyvateľov približne o 112%, čo bolo spôso­bené hlavne príchodom zamestnancov štátnych dráh.
        Po vzniku Československej republiky 28. 10. 1918 patrila obec Mýtna do Novohradskej župy, notárskemu úradu v Lovinobani a okresu Halič. Poštový úrad bol v Mýtnej, ako aj železničná stanica. Čet­nícka stanica a telegrafický úrad v Lovinobani, farský úrad rímsko-katolícky v Divíne a evanjelický aug­sburského vyznania v Dobroči. Obec si zachovala aj po roku 1918 poľnohospodársky charakter.
     V roku 1920 bola zriadená ľudová knižnica a v roku 1938 bol do obce zavedený elektrický prúd. 1. januára 1923 bolo pôvodné rozdelenie okresu upravené na dva okresy. Jeden so sídlom v Lučenci a druhý so sídlom v Modrom Kameni. Notársky úrad Lovinobani (spolu s Mýtnou ako súčas­ťou) prešiel do lučeneckého okresu, kde zotrvali až do roku 1938.
     2. novembra 1938 sa vo Viedni rozhodlo o odstúpení Maďarsku južného územia Slovenska. Po ob­sa­dení Lučenca horthyovským Maďarskom sa 10. novembra 1938 sídlom slovenského okresu stala Lo­vino­baňa, do ktorého patrila aj Mýtna. Následne na to 14. marca 1939 bol vyhlásený samostatný slo­venský štát.
V roku 1940 bolo v obci zriadené kino. 22. júna 1941 sa dianie II. svetovej vojny dotklo aj obce Mýtna. V roku 1944 bola obsadená nemeckou armádou. 29. augusta vypuklo Slovenské národné povsta­nie. Obec Mýtna bola oslobodená 29. januára 1945.
     Od roku 1948 je v prevádzke autobusová zastávka a v roku 1950 vznikla základná de­väť­ročná škola 1–5 ročník. Obec Mýtna sa stala súčasťou okresu Lučenec na území Stredosloven­ského kraja.
    Najväčší rozmach obce nastal v 70 - tych rokoch 20. storočia, kedy dochádza k výstavbe nových rodinných domov a vzniku okrajových ulíc. Obec Mýtna patrí medzi obce s fragmentárnym výskytom kopaníc nazývaných lazy.
     V roku 1930 žilo v obci spolu 1040 obyvateľov, z ktorých 344 žilo na lazoch a bývalo v 90 - tich domoch. V 60 - tych a 70 - tych rokoch vplyvom kolektivizácie dochádza k presunu - migrácii obyvateľstva do centrálnych obcí k vyľudneniu lazov. Dominantou obce je kultúrny dom so zdravotným strediskom , v susedstve je obecná knižnica, klub dôchodcov, obchody a reštaurácie.

priehrada.jpg

     Obec postihli aj určité živelné pohromy a to : 8. mája 1821 sa jednej nezodpovednej žene pri varení zapálil dom a pri veľkom vetre zhorela celá dedina. Zostali len tri domy jako riadna stavba. V roku 1873 tu vyčíňala cholera, ale len v menšej miere a v roku 1946 keď víchrica s ľadovcom váhou 350 gramov zanechala škody na úrode, zvieratách a budovách.

 

kostol.JPG        Kostolík postavili na kopci niekedy v priebehu druhej polovice 13. storočia. Išlo o vidiecku stavbu ranogotického slohu s obdĺžnikovou loďou, predstavanou západnou vežou a už s polygonálnym presbytériom.
Začiatkom druhej polovice 15. storočia ho obsadili bratríci a opevnili kamenným múrom s malými strieľňami, ktorý dopĺňala aj hlboká priekopa. K vojenským účelom slúžil aj počas vojen s Turkmi a v období stavovských povstaní (1604 - 1711).
Počas reformácie prešiel do rúk protestantom. V 17. storočí bol objekt prestavaný, keďže ho v bojoch vážne poškodili a prišiel o hornú časť veže. V 18. storočí preto postavili na južnej strane drevenú zvonicu, v ktorej sú umiestnené tri zvony. V 19. storočí pristavali pred južný vchod otvorenú murovanú predsieň. Kostolík bol obnovený po druhej svetovej vojne a naposledy v roku 2002, keď dostal okrem iného aj novú strechu.

zvonica.jpg

V 18. storočí bola vybudovaná na južnej strane drevená zvonica s tromi zvomni rôznej veľkosti.

 

 

 

 

English:

Half way between Lučenec and Detva, there is a village that has something to show off. Its location in the wonderful land area stretching from the valley of Krivánsky potok brook to the hillsiders of Javorie suggests that life in the village is diverse.

The first reference to Mýtna comes from 1393. A medieval settlement changed to a modern village over the centuries. Its richness does not lie in storage chests, but in fully built infrastructure. Shops, a post office, a pharmacy, a clinic of medical practitioner and dentist, or a social service office are characteristics of self-sustaining municipality. When we add a primary school, a nursery school, a house of culture, a library or a house of mourning, it is clear that the local people are offered high-quality conditions for thier life. Accessibility of the nearby towns is also important. And this is an adventage of Mýtna. It lies on the main road and there is also a train stop here. The only subway in the whole region of Novohrad is also a point of interest. There is an evangelical church from the 13th century and a wooden baroque bell tower over the village. In the past, they built log houses with thatched roofs in Mýtna. Some originals from the 16th century were preserved until these days. Currently, an individual residential construction is under way. The municipality is succsessfully developing its own land, with rental housing units under construction. High standards and acceptable conditions for living are atractive particularly for young families. Even people from towns are tempted to come to live in Mýtna. Its population grows over years and currently, there are 1200 inhabitantsliving in  Mýtna. Municipalities all over Mýtna to be an example worth following. The village remembers its traditions at social events throghout the year. It is a member of an international association of toll villages , that means villages having " mýto" ( a Slovak expression for toll ) in their name. There are five villages like that  in Slovakia, other ones are in Hungary, Romania and Austria.

 

 


 

dnes je: 22.8.2019

meniny má: Tichomír

podrobný kalendár

Počasie

Počasie Mýtna - Svieti.com
webygroup
ÚvodÚvodná stránka